Ako sme vás už informovali, 1.4.2026 nadobudla platnosť vyhlášky MV SR č. 38/2026 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri používaní horľavých kvapalín. Touto vyhláškou sa zrušila vyhláška MV SR č. 96/2004 Z. z. a s ňou zaniklo aj členenie horľavých kvapalín do štyroch tried nebezpečnosti. Horľavé kvapaliny sa v novej vyhláške členia do kategórií 1, 2 a 3 identicky tak, ako v Nariadení EPaR (ES) č. 1272/2008 (skrátene CLP). Čo z toho vyplýva? Po novom je horľavou kvapalinou IBA horľavá kvapalina s bodom vzplanutia do 60°C vrátane plus ešte pár výnimiek.
Od 1.4.2026 nastal problém pri uplatňovaní niektorých STN, keďže vo viacerých sa vyskytuje pojem horľavá kvapalina. Preto je potrebné si ujasniť, ako tieto STN používať do času, pokiaľ sa tieto STN nezmenia.
Pre čitateľov, ktorí sa bežne nezaoberajú horľavými kvapalinami, uvádzame, že definíciu a triedenie horľavých kvapalín nájdete v pôvodnej vyhláške MV SR č. 96/2004 Z.z. v § 3 a 32
Trieda nebezpečnosti Bod vzplanutia v °C
I. do 21
II. nad 21 do 55
III. nad 55 do 100
IV. nad 100 do 250
a v novej vyhláške MV SR č. 38/2026 Z.z. v § 3, pričom sa odkazuje na Nariadenie EPaR (ES) 1272/2008 (bod 2.6.1 a bod 2.6.2, pričom v bode 1.0 je definícia kvapaliny ako takej).
Tabuľka 2.6.1 – Kritériá pre horľavé kvapaliny
| Kategória | Kritériá |
|---|---|
| 1 | Teplota vzplanutia < 23 °C a počiatočná teplota varu ≤ 35 °C |
| 2 | Teplota vzplanutia < 23 °C a počiatočná teplota varu > 35 °C |
| 3 | Teplota vzplanutia ≥ 23 °C a ≤ 60 °C *) |
V praxi sa budete môcť stretnúť jednak s porovnaním tried nebezpečnosti s kategóriami ako aj s porovnaním kategórií s triedami nebezpečnosti, preto vám nižšie uvádzame obe porovnania, pričom tieto prevodové tabuľku môžete nájsť aj na našej stránke v časti Dokumenty/Pomôcky ŠPO.Tab. 1 najčastejšie využijete v súvislosti s tabuľkami B.1 a I.1 v STN 92 0201-1 ale aj s inými STN, v ktorých sa uvádzajú triedy nebezpečnosti horľavých kvapalín.
Tabuľka 1: Porovnanie tried nebezpečnosti horľavých kvapalín podľa vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z. s kategóriami podľa Nariadenia EPaR (ES) č. 1272/2008
| Trieda nebezpečnosti podľa vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z. | Kategórie podľa Nariadenia EPaR (ES) č. 1272/2008 |
|---|---|
| HK s nízkym bodom varu | kategória 1*) |
| tvzp ≤ 21 °C; tv ≤ 50 °C | tvzp ≤ 23 °C; tv1 ≤ 35 °C |
| kategória 2*) | |
| tvzp ≤ 21 °C; tv1 ≤ 50 °C | |
| I. trieda nebezpečnosti | kategória 2 |
| tvzp ≤ 21 °C; tv > 50 °C | tvzp ≤ 21 °C; tv1 > 50 °C |
| II. trieda nebezpečnosti | kategória 2 |
| 21 °C < tvzp ≤ 55 °C | 21 °C < tvzp < 23 °C; tv1 > 50 °C |
| kategória 3 | |
| 23 °C ≤ tvzp ≤ 55 °C | |
| III. trieda nebezpečnosti | kategória 3 |
| 55 °C < tvzp ≤ 100 °C | 55 °C < tvzp ≤ 60 °C + plynové oleje, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s tvzp ≤ 75 °C |
| nie je horľavou kvapalinou | |
| 60 °C < tvzp ≤ 100 °C | |
| IV. trieda nebezpečnosti | nie je horľavou kvapalinou |
| 100 °C < tvzp ≤ 250 °C | 100 °C < tvzp ≤ 250 °C |
tvzp = bod vzplanutia
tv = (stredný) bod varu
tv1 = počiatočný bod varu
Tabuľka 2: Porovnanie kategórií podľa Nariadenia EPaR (ES) č. 1272/2008 s triedami nebezpečnosti horľavých kvapalín podľa vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z.
| Kategórie podľa Nariadenia EPaR (ES) č. 1272/2008 | Trieda nebezpečnosti podľa vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z. |
|---|---|
| kategória 1 | HK s nízkym bodom varu |
| tvzp < 23 °C; tv1 ≤ 35 °C | tvzp ≤ 21 °C a tv ≤ 35 °C |
| I. trieda nebezpečnosti | |
| tvzp ≤ 21 °C a tv ≤ 35 °C | |
| II. trieda nebezpečnosti | |
| 21 °C ≤ tvzp < 23 °C a tv ≤ 35 °C | |
| kategória 2 | HK s nízkym bodom varu |
| tvzp < 23 °C; tv1 > 35 °C | tvzp ≤ 21 °C a 35 °C < tv ≤ 50 °C |
| II. trieda nebezpečnosti | |
| 21 °C ≤ tvzp < 23 °C | |
| kategória 3 | II. trieda nebezpečnosti |
| 23 °C ≤ tvzp ≤ 60 °C + plynové oleje, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s tvzp ≤ 75 °C (iba ako možnosť) | 23 °C ≤ tvzp ≤ 55 °C |
| III. trieda nebezpečnosti | |
| 55 °C < tvzp ≤ 60 °C + plynové oleje, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s tvzp ≤ 75 °C (iba ako možnosť) |
Ako vidno z tabuliek 1 a 2, prevod nie je vôbec jednoduchý, pritom je abstrahované od bodov varu, pretože (priemerný) bod varu a počiatočný bod varu nie sú vo všeobecnosti identické veličiny.
Jednou z najkomplikovanejších zlúčenín z tohto pohľadu je benzín, ktorý obsahuje desiatky uhľovodíkov, najmä alifatických a aromatických. Mnohé z nich sú horľavými kvapalinami, avšak niektoré sú podľa klasifikácie CLP horľavými kvapalinami kategórie 1 alebo dokonca horľavými plynmi. Ako hodnotiť potom takúto látku?
Predmetom tohto článku však nie je analýza podstaty fungovania CLP ani vyhlášky MV SR č. 38/2026 Z.z., ale aby čitateľ vedel správne zaradiť horľavé kvapaliny a hlavne, aby si uvedomil, že horľavá kvapalina nie je vždy horľavou kvapalinou.
Poznámka na záver : Vo vyhláške MV SR š. 38/2026 Z.z. sme identifikovali minimálne 27 chýb resp. chybných odkazov na poznámky pod čiarou.
Napriek tomu je nutné konštatovať, že nová vyhláška MV SR č. 38/2026 Z.z. je platná a účinná a je potrebné podľa nej postupovať pri riešení PBS pri výstavbe ako aj pri užívaní stavieb, kde sa skladuje a manipuluje s HK.
„Keď autor vyhlášky mení štyri triedy nebezpečnosti na tri európske kategórie, človek by očakával, že to bude (aspoň kúsok) jednoduchšie. A možno aj nie. Vo vyhláške MV SR č. 38/2026 Z.z. sa premietla nová klasifikácia HK podľa európskeho nariadenia CLP, čo je chvályhodné, lenže normy STN, v ktorých sa starý systém tried nebezpečnosti „usadil“ za desaťročia, zostali nezmenené a čakajú „vo fronte“. Medzitým špecialista PO stojí s jednou nohou v roku 2004 a druhou v roku 2026 a premýšľa, ktorá z nich stojí na pevnejšej pôde, pričom aj početnosť chýb v poznámkach pod čiarou mu v tom veľmi nepomáha. Škoda, že autor vyhlášky nevyužil potenciál odbornej verejnosti, ktorý mu je stále k dispozícii.“